Teória na úvod - antény

Celá táto teória má za úlohu objasniť niektoré pojmy, s ktorými sa stretneme pri návrhu, konštrukcii, alebo samotnej realizácii rôznych druhov a typov antén. Podrobné popisy, výpočty ako aj nákresya kopu ďalšej teórie si môžte nájsť v lubovolnej knihe za pár korún, takže spomeniem len to najdôležitejšie, nevyhnutné.

Najskôr by som všeobecne antény rozdelil na prijímacie a vysielacie. Ajkeď vzniklo toto rozdenie, tak velký rozdiel medzi nimi nieje.Prakticky je teda klasická anténa navrhovaná takisto na tú istú frekvenciu či pre vysielanie alebo prijímanie, no toto tvrdenie neplatí pre feritové antény a pre antény , v ktorých sa má vyžiariť obrobský výkon (rádovo kW).Ďalším nevyhnutným pojmom v oblasti antén je napájač. Nieje to zdroj elektrickej energie, nakolko sa teraz bavíme o anténach. Napájačom antény je koaxiálny kábel, vlnovod  alebo iné vedenie, ktoré prepája vysielač (prijímač) a samotnú anténu. Teraz dám jednu takú klasicky múdru myšlienku, iste mi málo z vás bude veriť, ale praxou prídete na to, že mám pravdu : Kvalitná anténa, jej vhodné umiestnenie, dobrý stožiar, kvalitný nízkošumový a nízkoútlmový koax má väčší vplyv na kvalitu príjmu alebo vysielania ako citlivosť prijímača. (výstupný výkon vysielača).

Keď si zoberieme anténu ako celok, je vhodné vedieť popísať jej vlastnosti nejakými veličinami, a to napríklad:

Impedancia - je to dynamický odpor a je nutné ju dodržať, aby sa zhodovala impedancia antény, koaxu aj vysielača .

Šíška pásma - udáva rozsah frekvencii, na ktorých má anténa požadované (vypočítané, navrhnuté) vlastnosti. Rozdelujú sa do dvoch hladísk- úzkopásmové: napr na CB, vysielačky, kde nieje potrebné prijímať, alebo vysielať na širokom frekvenčnom pásme, a je potrebné ju doladiť vždy na konkrétnom používanom mieste.     Širokopásmová - napr TV, rádio, tieto antény sú schopné obsiahnuť určité frekvenčné pásmo bez preladenia.

Zisk - ak nebýva uvedené inak, platí tento zisk pre smer najväčšieho vyžarovania u každej antény. Väčší zisk má anténa, ktoré viacej energie vyžiarui v danom smere, zatiaľ čo v iných smeroch je zisk menší, dokonca minimálny. U antén je snaha získať čo najväčší zisk, teda čo najviac energie poslať určeným smerom. Smer žiarenia a šírenia elektromagnetickej vlny tej ktorej antény vyjadruje vyžarovací diagram, k ktorom je zakreslené šírenie vlny vzhladom an priestor.

Polarizácia -udáva rovinu , v ktorej kmitá elektrická zložka elektromagnetického žiarenia. Polarizácia sa delí na zvislú, vodorovnú a kruhovú. Podla typu polarizácie (teda ako sú nazvané) vysielajú antény svoj signál. Ak je signál vysielaný napr. zvislo polarizovanou anténou, tak iba takouto môže byť aj prijímaný. To isté plati pre ostatné typy polarizácii.

Ešte je nutné brať na vedomie, či je daná anténa elektricky symetrická alebo ensymetrická . Podla toho sa potom ďalej používa prispôsobenie k napájaču (či už treba alebo netreba použiť symetrizačnú slučku).  Nedodržanie tohoto pravidla má za následok deformáciu vyžarovacieho diagramu, zmenu jej impedancie a k vyžarovaniu napájača ( koax vysiela).

Umiestnenie antény - snáď najdoležitejšia a najpracnejšia záležitosť realizácie antény. Do úvahy sa berie niekolko kritérii a zásad, a to napríklad : Anténa musí mať dobrý výhlad na miesto, alebo smerom tým, ktorým bude vysielať. Prekážky ako budovy, les, stromy, kopec a iné vysoké s vysokou pohlcovacou schopnosťou elektromagnetického signálu sa  prekonávajú podla použitej frekvencie. Platí pravidlo, že čím vyššia frekvencia, tak tým je braný väčší dôraz na priamu viditelnosť.V okolí antén by sa nemala nachádzať žiadna ocelová alebo všeobecne kovová vec alebo predmet, pretože by mohla spôsobiť oslabenie signálu ,alebo tzv. elektromagnetický tieň. Takýto tieň vzniká napr. ak pod anténu typu GP1/4 umiestnite otvorený dipól a podobne.

Bližšie  kj jednotlivým problematikám ako konštrukcie alebo použitie antén v jednotlivých návodoch.