Teória - diak
Diak je jednobrán s tromi vrstvami
rôzneho typu vodivosti, ktoré vytvárajú dva na seba nadväzujúce priechody PN
s prostrednou spoločnou oblasťou. Jeho štruktúra a schematická značka je
znazornená na obrázku. Vzhľadom na vývody sú vrstvy diaka usporiadané
symetricky. Preto jeho vlastnosti nezávisia od polarity priloženého napätia
a voltampérová charakteristika je súmerná podla začiatku.
Diak pracuje takto: Pokým je
priložené napätie U menšie ako spínacie napätie UBO, je jeden z
priechodov uzavretý a diakom tečie malý záverný prúd tohto priechodu. Diak
je v blokovacom stave - spínač je vypnutý. Po dosiahnutí spínacieho napätia
UBO nastane nedeštruktívny prierez spätne polarizovaného
priechodu a diak prejde do priepustného stavu. Tento stav je
charakterizovaný strmým vzrastom prúdu a poklesom napätia na svorkách diaku
(spínač je zopnutý).
Ako najdôležitejšie charakteristické hodnoty diaku sa udávajú:
- spínacie napätie UBO s dovolenými odchýlkami,
- spínací prúd IBO, t. j. prúd, ktorý prechádza diakom v
blokovacom stave,
- minimálny pokles napätia na diaku po zopnutí
DU,
ktorý zodpove dá priepustnému prúdu IF,
- zaručená symetria charakteristiky |UBO1 - UBO1|.
Na ilustráciu uvádzame vlastnosti diaku TESLA typ KR 205:
Použitie
Predpäťová ochrana, pomocný spínač na budenie triakov.
