Teória - triak
Triak je
pätvrstvová spínacia súčiastka. Štruktúra triaku a normalizovaná značka je
znázornená na obrázku. Jeho vnútorné usporiadanie si môžeme predstaviť ako
antiparalelné spojenie dvoch tyristorov. Triak pracuje takto:
Ak má anóda A2 kladné napätie oproti anóde A1,
je lavá časť triaku v závernom stave, pravá časť sa správa ako tyristor: pri
dosiahnutí spínacieho napätia prechádza z blokovacieho stavu do priepustného
stavu tak, ako sme to opísali pri tyristore. Spínacie napätie závisí od
veľkosti ovládacieho prúdu, nie však od jeho znamienka. Pre tento prípad
platí sústava voltampérových charakteristík, znázornená v I. kvadrante.
Priebeh charakteristík je podobný ako pri tyristore.
Ak má anóda A2 záporné napätie oproti anóde A1,
je pravá časť triaku v závernom stave a opísanú blokovaciu funkciu preberá
lavá časť. Pri tejto polarite napätia U platí sústava charakteristík,
znázornená v III. kvadrante a ich priebeh i závislosť od riadiaceho prúdu je
podobná, ako v I. kvadrante. Triak je symetrický (obojsmerný) spínač.
Vzhľadom na príbuznosť obidvoch súčiastok sú aj charakteristické a
hraničné hodnoty triaku podobné hodnotám tyristora. Pri triaku sa zvyčajne
udávajú tieto veličiny:
spínacie napätie UBO,
bod charakteristiky v blokovacej oblasti UD a ID,
bod charakteristiky v priepustnej oblasti UT, IT,
spínací prúd a napätie ovládacej elektródy IGT a UGT,
prídržný prúd IH,
hraničné priepustné prúdy (stála hodnota IT a špičková
hodnota ITM),
hraničné teplotné údaje,
kritická strmosť rastu blokovacieho napätia SU.
Triak
počas svojej činnosti pri komutácii napätia prechádza z priepustného stavu
pri jednej polarite do blokovacieho stavu pri druhej polarite. Aj tu sa musí
strmosť rastu komutačného napätia obmedziť tým skôr, že triak prechádza do
blokovacieho stavu z plno vodivého stavu (opačnej polarity), a nie z
vypnutého stavu, ako je to pri tyristore. Preto udávaná kritická strmosť
rastu komutačného napätia Skom = dUkom/dt je menšia
ako strmosť SU.